o čo tu vlastne ide (do bot mu tekla voda, do duše záře hvězd)

je tu ešte jedna možnosť, že by to bolo tým, že som chorá a nemám čo robiť, len tak posedávam v mojej izbe v župane a mám taký ten divný pocit, keď už ma neuspokojí čítanie, ani pozeranie filmov, či pozeranie z okna, či pozeranie na Eli, ako sa predvádza pred každým, kto príde. Nie žeby mi nevyhovovalo to, že môžem vstať o desiatej a ísť spať o tretej ráno, ale predsalen, trochu pohybu ešte nikomu nezaškodilo (ak o tom máte iný názor, dajte vedieť a ja to zvážim). Preto tu prichádza mne do cesty moja múza, ktorá ale väčšinou mlčí, a ja jej potom napriek spravím čosi, čo sa jej isto nepáči - nakreslím niečo, napíšem, zostrojím..a podobne.

To je snáď aj dôvod týchto a ďalších príspevkov na tejto adrese, ktorú pravdepodobne nik nebude čítať - zbaviť sa nudy a prebytočných slov, ktoré sa potrebujú dostať von, aj keď nemajú ľuďom čo povedať.

Aj včera v noci som namiesto spánku robila užitočnejšie veci a medzi inými som dočítala knihu, ktorú som si kúpila vo výpredaji v knižnici za..štyridsať centov, ak si dobre pamätám. Volá sa Pavilón polozapomenutých snů, napísal ju Jaroslav Hovorka a ja som ju mala pri posteli odloženú predpokladám, že viac, než pol roka. Keď som sa k nej teraz konečne dostala, prečítala som ju asi za tri dni a dozvedela sa veľa múdrych vecí, ktoré sa rozprávajú v Číne, a veľa vtipných vecí, ktoré kedysi povedal slávny a mne veľmi sympatický Jan Werich.

Napríklad.

Neboj se,

dokud jsi tu, není tu smrt,

až tu bude, nebudeš tu ty.

Alebo.

Modrá je žena a jaro.

Nesmrtelnost a dřevo.

Modrý je mír.

              Červená je muž a léto.

              Nezničitelnost a oheň.

              Srdce a radost.

              Štěstí a přátelství.

              Bohatství a láska.

Bílá je stáří a podzim.

Smutek a smrt.

Odchod a zánik.

Bída a chudoba.

              Černá je zima.

              Voda a zkáza.

Žlutá je země.

Žlutá je vlast.

Žlutý je zralý život.

Žlutá je krajina mrtvých.

              Oranžová je moje láska..


a o čo tu vlastne človeku ide sa dozviete v kapitole ČÍŇANI na strane 39 :)