Veľdiela sú určené k tomu, aby ich nik nechápal. Aby upadli na dvadsať-stopäťdesiat rokov do zabudnutia, a aby sa potom mohli prebudiť vyleštené citom a iskrou všeobecne stúpajúcej inteligencie niektorých vnímavých jedincov do nového života. Mne bude stačiť, keď môj pán Ivanov raz zistí, že táto poviedka je o ňom. A usmeje sa.
Salingerova
-Haló, je tam pán Ivanov?
-Počkaj chvíľu, hneď ti ho dám.
ozve sa v telefóne hlas a potom ešte zakričí:
-Otec!
-Tu som.
-Máš telefón.
-Samozrejme, že mám. Myslím, že si ho práve zdvihol.
Kdesi v diaľke sa ozve tichý ženský smiech.
-Chce ťa nejaké dievča.
pokračuje ten, čo zdvihol telefón.
-Ozaj?
Hlas Alexeja Ivanova je unavený a sympatický a ja si predstavujem pokojného postaršieho pána so šedivou bradou ležiaceho ešte v modrej košeli a o čosi tmavších nohaviciach na pohovke so zatvorenými očami. Prstami jednej ruky sa dotýka pohára s čiernou kávou, položeného na zemi.
-Myslím, že mamičke sa to nebude páčiť. Všetky dievčatá musia chcieť práve Ivanova.
Smiech sa ozve znovu a s ním aj hundranie hlasu pri telefóne a vŕzganie – čohosi.
-Pán Ivanov?
spýtam sa prvá, keď ho počujem zdvihnúť slúchadlo.
-Som si istý, že áno.
-Ste rušňovodič?
-Aj to. Prečo?
Odmlčím som sa, zamysliac sa nad jeho odpoveďami.
-Vŕzga vám pohovka.
Je to oznam so spýtavým podtónom. Zodpovedaný je s vážnou vtipnosťou.
-Vŕzga.
-Išli ste predsa nákladným vlakom smerom na Leningrad predvčerom okolo pol druhej.
Znovu oznam.
-Šiel.
-Potešilo vás moje kývanie?
Alexej Ivanov sa odmlčí.
Nestrácam nádej, že vie, o čom hovorím.
-Moja manželka vás vrúcne pozdravuje.
Vedel.
-Vrúcne ďakujem a prajem dobré zdravie.
Smiech.
-No?
-Potešilo, ba spôsobilo mi nemalú radosť, keď smiem povedať.
-Usmiali ste sa?
-Usmieval som sa celú cestu – potom.
Usmejem sa.
-A preto-
-Volám sa Tatiana.
-Tatianka,-
-Tatiana, a áno, môžete ma niekedy previezť na tom vlaku.
Ticho.
-Pravdaže, ak mi to dovolia rodičia.
Smiech.
-Dobre.
-A pán Ivanov?
-Áno, Tatiana?
-Mali ste pred chvíľou
zatvorené oči?
Ticho.
Je počuť môj rýchly dych.
-Hlavne ich nezatváram pred nebezpečenstvom.
-Ber to ako radu do života.
-Zapíšem si to.
-Zbohom, Tatiana.
