„Ó, ľúbiť, ľúbiť stále viac a viac!“ opakovala si zanovito, keď jej vraveli, že láska je prízemný prejav citovej slabosti.
„Žiť!“ volala s úsmevom, keď ostatní šepotali o smrti.
„Tak čo je podľa teba život? A čo je ľúbiť?“
„Hľadieť si z tváre do tváre. Radosť z dobre vykonanej práce. Noc!“ zanietene kričala do sveta, a zvuk tých slov sa odrážal od stien a budil manažérov, obyvateľov panelákov, ľudí bez fantázie.
„Zobuď sa!“ radili jej múdro.
„Ešte nie..“
„Ľúbiť, vravela si!“ posmievali sa jej.
Vzhliadla na nich unavenými očami.
„Ľúbiť, stále viac a viac!“ dobiedzali, lebo nemala kam uniknúť.
„Nechajte ma. Som unavená z ľúbenia. Už nesnívam, už žijem,“ odpovedala.
„Ale žiť je predsa, keď ti hľadí do očí! Žiť je, keď hľadíš do očí ty jemu!“
„Žijem z posledných síl. Chcem zomrieť,“ zašepkala.
A oni odišli spokojní, lebo vedeli, že zvíťazili.
„Žiť!“ volala s úsmevom, keď ostatní šepotali o smrti.
„Tak čo je podľa teba život? A čo je ľúbiť?“
„Hľadieť si z tváre do tváre. Radosť z dobre vykonanej práce. Noc!“ zanietene kričala do sveta, a zvuk tých slov sa odrážal od stien a budil manažérov, obyvateľov panelákov, ľudí bez fantázie.
„Zobuď sa!“ radili jej múdro.
„Ešte nie..“
„Ľúbiť, vravela si!“ posmievali sa jej.
Vzhliadla na nich unavenými očami.
„Ľúbiť, stále viac a viac!“ dobiedzali, lebo nemala kam uniknúť.
„Nechajte ma. Som unavená z ľúbenia. Už nesnívam, už žijem,“ odpovedala.
„Ale žiť je predsa, keď ti hľadí do očí! Žiť je, keď hľadíš do očí ty jemu!“
„Žijem z posledných síl. Chcem zomrieť,“ zašepkala.
A oni odišli spokojní, lebo vedeli, že zvíťazili.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára