..len keby sa mi tak chcel ukázať. Aspoň raz, a zbaviť ma pohodlnosti a lenivosti a dať mi odvahu a túžbu len po tom najlepšom.
Keby si na chvíľu sadol na kraj mojej postele, pohladil ma po vlasoch a povedal: "Cez všetky tvoje prezývky vidím tvoje pravé meno. Cez všetky tvoje masky vidím tvoju pravú tvár. Som tu celú noc, tak kľudne plač a rozprávaj - čo všetko sa stalo, kým si bola preč? Lebo ja som tu na teba čakal mnoho dní. Preháňaj a spomínaj. A teš sa, lebo mám pre teba pripravené veci, o akých sa ti nesnívalo."
A ja by som zavrela oči a pokojne zaspala s vyznaním lásky na perách: "Ľúbim ťa!"
~˙~
(skúšam ťa cítiť, často je to boj..)
Si ten, ku ktorému sa modlím v noci
si ten, ktorého stále milujem, hoci
si tiež ten, o ktorom pochybujem stále.
Si ten, kto zachráni ma, keď mám na mále,
a vie, čo mi treba, keď sama netuším.
Vždy pohladí ma na duši
keď usmeješ sa na mňa
a dáš mi jasné hviezdy tvojho sveta - za dňa.
Si ten, čo krotí moju náruživosť,
si ten, čo vyháňa mi z duše clivosť,
si moja vášeň, keď na kolená padám
a moje zúfalstvo, keď strácam ťa a hľadám.
Si ten, koho nemám v realite,
ten čo vie, ako sa chytá v žite
a ako hučia listy stromov vo vetre.
Si ten, čo na ľudí nemá dva metre
a ľúbi všetkých bláznov rovnako
a budí vo mne neistotu tak ako
všetko, čo mi je toľko neznáme
(aj keď sa vcelku dlho poznáme)
si ruka, čo dvíha nás, keď padáme?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára