nedeľa 9. októbra 2011


 

Humans have traveled deserts
voyaged across the vast oceans
even set foot on the Moon.
Sometimes
it seems the only thing we are unable to reach
is an understanding.
  



 

utorok 16. augusta 2011

my immortal

sedím na okraji básne
v idei o atmosfére parížskych kaviarní
za parížskej noci len ja a
stôl s výhľadom na ulicu

sedím na okraji básne
a pozorujem ruch v jej vnútri
už mnoho dní
už príliš mnoho

prichádza čašník dáte si niečo monsieur poet
strhávam sa
nie nie ďakujem odíďte
odíďte

dvanásť dvadsaťštyri štyridsaťosem
mačacích hláv tento chodník je pohrebisko
cintorín štyristotridsaťdva životov
praží slnko a ja zaspávam
naokolo škripot bŕk, bzukot pier
shakespearov, rimbaudov, kraskov
či inej hávede

nechajte ma spať

som unavený, príliš unavený
už dávno nepatrím k vášmu stolu
vydedencov
stále som na okraji
kým vy sa pražíte v kotli plnom potešenia

kurva

raz to napíšem, vravím si
vstávam, krčím ďalší prázdny papier
zasúvam stoličku (pamätaj si, pamätaj si to miesto)
a vraciam (sa) apaticky do reálneho sveta

pondelok 25. júla 2011

My dear friend..

I've dreamed about this day for so long.

I've dreamed about being happy for so long now, and suddenly so many things have come my way and I can't believe it's true. At last the world I am living in seems like a good place to live in. My soul trembles in expectation of things to happen. And still I live in endless fear of failure and destruction. Still my happiness ain't complete.

I consider Finland as one of the most beautiful countries in the world and more than this. I consider it country of my dreams and my promised land. I love it as if it is my homeland although Slovakia will still have the most constant place in my heart. But feelings that I feel towards Finland are much more deep and true than anything I've ever felt to any person. Suomi is my soulmate. Therefore.. I should be happy that my dream is finally coming true. I should be jumping up and down from joy and looking forward to the moment when my foot first sets onto Finnish land. Well.. I do.

But maybe I've dreamed for too long.



Besides, I miss my heart, broken to three pieces...

with no more strength

„Ó, ľúbiť, ľúbiť stále viac a viac!“ opakovala si zanovito, keď jej vraveli, že láska je prízemný prejav citovej slabosti.
„Žiť!“ volala s úsmevom, keď ostatní šepotali o smrti.
„Tak čo je podľa teba život? A čo je ľúbiť?“
„Hľadieť si z tváre do tváre. Radosť z dobre vykonanej práce. Noc!“ zanietene kričala do sveta, a zvuk tých slov sa odrážal od stien a budil manažérov, obyvateľov panelákov, ľudí bez fantázie.
„Zobuď sa!“ radili jej múdro.
„Ešte nie..“

„Ľúbiť, vravela si!“ posmievali sa jej.
Vzhliadla na nich unavenými očami.
„Ľúbiť, stále viac a viac!“ dobiedzali, lebo nemala kam uniknúť.
„Nechajte ma. Som unavená z ľúbenia. Už nesnívam, už žijem,“ odpovedala.
„Ale žiť je predsa, keď ti hľadí do očí! Žiť je, keď hľadíš do očí ty jemu!“
„Žijem z posledných síl. Chcem zomrieť,“ zašepkala.
A oni odišli spokojní, lebo vedeli, že zvíťazili.